Záznamy pozorování vybraných dvojvězd s kresbami od autora David1.
Davidova výbava: TS Optics 72/432 Apo, SW ED100/900, TS Optics 125/975 Apo, SW 150/750 achro, okulare Tele Vue Plossl, Fujiyama HD, Meade HD60, Lokalita: Slovenský Grob (SK), Vrbovce (SK)
Burnham 800 je fyzický pár, ktorého hlavnú zložku tvorí oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K1V a spoločníkom je červený trpaslík spektrálnej triedy M1V. Dvojhviezda je vzdialená 36 svetelných rokov od Slnka a jej zložky obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou cca 607 rokov. V roku 2022 boli objavené dve exoplanéty obiehajúce hlavnú zložku.
HD115404Ab je planéta Neptúnovského typu 30x hmotnejšia ako naša Zem obiehajúca svoju materskú hviezdu vo vzdialenosti 0,089 AU, čo je asi štvrtina vzdialenosti Merkúra od Slnka. Obehne ju raz za 10,5 dňa.
HD115404Ac by mal byť plynný obor Jupiterovského typu 3300x hmotnejší ako naša Zem, obiehajúci materskú hviezdu vo vzdialenosti 11.3 AU, čo je zase o trochu viac ako vzdialenosť Saturn - Slnko. Jeden obeh tohto plynného obra by mal trvať 15 319 dní (cca 42 rokov).
72mm - Rozdiel jasností zložiek takmer 3 Mag a separácia 7,7" by mohli robiť pri pozorovaní malým ďalekohľadom problém. Pri priemerných podmienkach a niekoľko minútovom koncentrovanom pohľade sa slabý spoločník objavil ako slabá tmavo-bordová bodka.
GRB 34 (Gliese 15) je binárny systém vzdialený 11,7 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou je červený trpaslík spektrálnej triedy M1V o hmotnosti cca 0,38 a polomerom 0,386 Slnka. Spoločníkom je takisto červený trpaslík spektrálnej triedy M3,5V s hmotnosťou 0,15 a polomerom 0,18 Slnka, ktorý obehne primárnu zložku vo vzdialenosti 147AU raz za 2600 rokov. Obidve zložky sú eruptívnymi hviezdami s nepravidelnými zmenami jasnosti. V roku 2014 bola objavená exoplanéta obiehajúca okolo primárnej zložky vo vzdialenosti 0,072 AU. Pravdepodobne ide o kamennú planétu tzv. Superzem o hmotnosti 3,03 zemí s periódou 11,4 dňa. Teplota na planéte dosahuje odhadom okolo 276°C, takže je tam "trochu teplejšie" ako u nás na Zemi. V roku 2018 bola objavená ďalšia exoplanéta vo vzdialenosti asi 5,4 AU od materskej hviezdy. Je to planéta neptúnovského typu o hmotnosti 36 zemí s periódou obehu 20,8 roku. Keďže obývateľná zóna hviezdy GRB 34A je od 0,112AU do 0,239AU, život vo forme ako ho poznáme nie je možný ani na jednej z uvedených planét. GRB 34A by mal byť štvrtým najbližším planetárnym systémom.
100mm - GRB 34 sa nachádza asi 5°severozápadne od M31 - galaxie Andromeda. Je to pomerne ľahko pozorovateľná dvojhviezda. V 100mm som pozoroval obidve zložky pri zv.82x, ale postačovalo by asi aj menšie zväčšenie. Hlavnú zložku som videl oranžovú a slabého spoločníka tmavo bordového.
SKF 1311 (Omega Serpentis) je binárny systém vzdialený 273 svetelných rokov od Slnka. Niektoré zdroje uvádzajú, že je to sólo hviezda, podľa WDS je to ale jednoznačne fyzická dvojhviezda. Hlavnou zložkou je obor spektrálnej triedy G8III o hmotnosti 1,2 Slnka, ale polomerom 10 x väčším ako Slnko. Spoločníkom by mala byť žlto-oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K0V. V prípade Omega Serpentis sa pravdepodobne jedná o CPM pár. V roku 2013 bola pri hlavnej zložke objavená exoplanéta - plynný obor o hmotnosti cca 540 zemí (1,7 Jupitera), ktorá obieha materskú hviezdu vo vzdialenosti 1,1AU raz za 277 dní.
100mm - SKF 1311 sa nachádza necelé 4° JJV od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Had - Unukalhai. Je to pomerne ľahký objekt pre malé ďalekohľady, aj keď je rozdial jasností zložiek dosť veľký - cca 5 magnitúd. Separácia 75" je už dostatočne veľká na bezproblémové pozorovanie spoločníka. Hlavnú zložku som pozoroval žltú a spoločníka šedého s jemne modrým nádychom.
STF 1424 (Gama Leonis) je binárny systém vzdialený 130 svetelných rokov od Slnka. Hlavnú zložku tvorí červený obor spektrálnej triedy K1III s priemerom 32 Sĺnk a hmotnosťou 1,23 Slnka. Spoločníkom je opäť červený obor spektrálnej triedy G7III ktorého priemer a hmotnosť zatiaľ nie je presne určená, ale odhadovaný priemer je 10 Sínk a hmotnosť je 2,5 Slnka. Obe zložky obehnú okolo svojho ťažiska za cca 554 rokov vo vzdialenosti 23 AU až 313 AU. Je potvrdená existencia jednej planéty -plynného obra obiehajúcej okolo primárnej zložky vo vzdialenosti 1,19 AU s periódou 428 dní. Hmotnosť planéty sa odhaduje na 8,8 hmotností Jupitera. Existujú náznaky existencie ďalšej planéty obiehajúcej 2,6 AU od primárnej zložky s periódou 1340 dní a o hmotnosti 2,14 Jupitera. Tieto sú však zatiaľ nepotvrdené.
72 mm - STF 1424 je vhodným ľahkým objektom pre malé ďalekohlady aj pre začínajúcich pozorovateľov. Je ľahko rozlíšiteľná už pri zv.96x, možno aj menšom. Obidve zložky majú viditeľný oranžový nádych._
STF 1536 (Iota Leonis) je štvornásobný systém vzdialený 78 svetelných rokov od Slnka. Systém pozostáva z primárnej zložky - žlto bieleho podobra spektrálnej triedy F3IV o hmotnosti cca 1,7 Slnka a priemere 2,1 Slnka. Primárna zložka je sama spektroskopickou dvojhviezdou. Prvým spoločníkom je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F, alebo G (zdroje sa rozchádzajú) o hmotnosti cca 1,08 Slnka. Primárna a sekundárna zložka obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 186 rokov. Ďalším spoločníkom je hviezda 11 Mag so separáciou 331" od primárnej zložky a pozičným uhlom 346°. Podľa WDS je gravitačne spojená s primárnou zložkou, pravdepodobne je to CPM člen.
72 mm - Rozdiel jasností zložiek A a B je cca 2,7Mag a vzdialené sú len niečo cez 2". Ďalekohľad s malým priemerom by už pri takýchto parametroch dvojhviezdy mohol mať s rozlíšením problém. Zrejme vďaka vysokej jasnosti zložiek A a B sa mi ich napokon podarilo oddeliť. Už pri zv.96x sa na prvom difrakčnom krúžku objavilo zjasnenie pri PA cca 90°. To naznačovalo, že by sa rozlíšenie pri väčšom zväčšení mohlo podariť. Nakoniec som s istotou zložky oddelil pri zv.216x. Zložku C aj keď má 11Mag, pri vzdialenosti 331" od hlavnej zložky nie je problém vidieť.
STF 1722 je fyzický pár oranžových hviezd vzdialený od Slnka 296 svetelných rokov. Hlavnú zložku tvorí podobor spektrálnej triedy K1IV, spektrálna trieda spoločníka nie je známa.
72mm - Vzhľadom k pomerne nízkym jasnostiam oboch zložiek a malej separácii 2,6" by sa dalo predpokladať, že rozlíšenie v malom ďalekohľade nebude jednoduché. Pri zväčšení 172x však boli zložky zreteľne oddelené. Farebný nádych hviezd v tomto prípade nebol viditeľný, možno by sa ukázal vo väčšom priemere.
STF 1877 alebo IZAR je jedným z najznámejších a najkrajších binárnych systémov a je vzdialený 202 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou tohto systému je jasný obor spektrálnej triedy K0II o hmotnosti 4,6 Slnka a priemere 33 Sĺnk. Táto hviezda už minula svoje zásoby vodíka a prešla do vyššieho štádia vývoja. Spoločníkom je biela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A2V , je 2,27 krát hmotnejšia ako Slnko a má priemer 2,7 Slnka. Spoločník je pravdepodobne sám spektroskopickou dvojhviezdou. Odhadovaná perióda vzájomného obehu je 2800 rokov, tento údaj však nie je stále jednoznačne potvrdený.
72mm - STF 1877 nájdeme ľahko cca 10° SV od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Pastier - Arctura. Rozdiel takmer troch spektrálnych tried medzi primárnou zložkou a spoločníkom sa pekne prejaví na farebnom kontraste. Na jednoznačné rozlíšenie je potrebné vyššie zväčšenie, v mojom prípade 172x. Primárnu zložku som pozoroval pomerne zreteľne oranžovú a spoločníka modrastého.
STF 1888 je binárny systém vzdialený 22 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou je žltá hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G8V o hmotnosti 0,88 Slnka a priemere 0,82 Slnka. Spoločníkom je oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K5V o hmotnosti 0,66 a priemere 0,61 Slnka. Perióda vzájomného obehu zložiek sa odhaduje na 153 rokov.
72mm - STF 1888 sa nachádza cca 7° východne od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Pastier - Arctura. Na rozlíšenie tejto dvojhviezdy stačí stredné zväčšenie, v mojom prípade to bolo 86x. Ukáže sa nám naozaj nádherný pár s pekne definovateľnými farbami. Ja som ich videl ako žltú a tmavšiu oranžovú.
STF 1930 (5 Serpentis) je binárny systém vzdialený 83 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F8V o hmotnosti 1,16 Slnka. Niektoré zdroje uvádzajú, že táto hviezda už pokročila vo svojom vývoji a stal sa z nej podobor spektrálnej triedy F8IV. Spoločníkom B je pravdepodobne oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K4? . Wikipedia uvádza, že perióda obehu zložiek AB je odhadom 3371 rokov. Hodnovernosť tohto údaju je však otázna, skôr sa jedná o CPM pár.
100mm - STF 1930 sa nachádza necelého pol uhlového stupňa JV od krásnej guľovej hviezdokopy M5. Rozlíšenie tejto dvojhviezdy v malom ďalekohlade by sa mohlo vzhľadom k separácii cca 11" javiť ako jednoduchá záležitosť, ale 5 magnitúd rozdiel medzi zložkami dokáže potrápiť. Pri priemerných podmienkach je spoločník viditeľný ako slabá nevýrazná bodka so šedomodrým farebným nádychom.. Hlavnú zložku som pozoroval ako žltobielu, chvíľami až žltú. Pri menšom zväčšení dostaneme do jedného zorného poľa aj hviezdokopu M5. Je to pekný pohľad.
STF 1965 (Zeta CrB) sa na prvý pohľad javí ako pekná jasná ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda. V skutočnosti však ide o 5-násobný systém vzdialený 473 svetelných rokov od Slnka. Hlavná zložka (A,Zeta 2) je spektroskopickou trojhviezdou tvorenou dvomi modrobielymi hviezdami hlavnej postupnosti so spektrálnymi triedami B7V a ešte jednou hviezdou, ktorej spektrálna trieda je zatiaľ neznáma. Hviezdy sú 4.13, 3.73 a 3.78 krát hmotnejšie ako naše Slnko. Dve tesnejšie hviezdy obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 1,72 dňa. Okolo tohto páru obieha tretia hviezda s periódou 251 dní. Spoločník (B,Zeta 1) je spektroskopickou dvojhviezdou spektrálnej triedy B9V, ktorej zložky obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 9,5 dňa. V prípade Zeta CrB teda ide o 5-násobný systém 3+2.
72mm - STF 1965 sa nachádza cca 10° severne od najjasnejšej hviezdy súhvezdia Corona Borealis - Gemmy. Zložky sú ľahko rozlíšiteľné už pri strednom zväčšení. Pri 72x sa mi javili obidve biele,no občas sa mi zdalo, že by tam mohol byť náznak modrastého nádychu.
STF 2032 je 5-násobný systém vzdialený 69 svetelných rokov od Slnka.. Primárna zložka (A,Sigma 2) je spektroskopická dvojhviezda spektrálnej triedy G0V tvorená žltými hviezdami hlavnej postupnosti o hmotnostiach 1.14 a 1.09 hmotností Slnka. Prvým spoločníkom (B,Sigma 1) je takisto žltá hviezda hlavnej postupnosti so spektrálnou triedou G1V s hmotnosťou rovnakou ako Slnko. Zložky A a B obiehajú okolo vzájomného ťažiska s periódou 726 rokov. Vo vzdialenosti 14000 AU (cca 0,22 sv.roka) obieha okolo páru A,B slabá nenápadná hviezda, spektroskopický dvojitý červený trpaslík (E) spektrálnej triedy M2.5V . Zložky tohto trpaslíka Ea a Eb obehnú okolo vzájomného ťažiska raz za 52 rokov. Perióda obehu zložky E okolo A,B nie je známa, pravdepodobne ide o CPM člena.
72mm - Zložky A a B oddelíme od seba ľahko malým ďalekohľadom pri strednom zväčšení, v mojom prípade 72x. Obidve majú viditeľne žltý nádych. Keď som však chcel vidieť aj červeného trpaslíka, musel som siahnuť po väčšom priemere. 72mm refraktor ho pri daných podmienkach nezdolal.
125mm -V tomto priemere sa už ukázal aj spoločník E ako slabá nenápadná hviezdička v smere PA cca 240°. V kresbe je kvoli identifikácii zakreslený červenou farbou, aj keď v ďalekohlade farba viditeľná nebola.
STF 2262 (Tau Ophiuchi) je štvornásobný systém vzdialený 167 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je podobor spektrálnej triedy F4IV o hmotnosti 1,54 Slnka. Zložka A je zároveň spektroskopickou dvojhviezdou s periódou obehu 184 dní. Prvým spoločníkom B je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F5V o hmotnosti 1,29 Slnka. Zložky A a B obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 257 rokov. Druhým spoločníkom C je žltá hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G1V. Gravitačný vzťah medzi zložkami AB a C nie je istý. Niektoré zdroje naopak uvádzajú, že zložka C je takmer na 100% fyzickým členom systému (Shaya, Olling).
100mm - STF 2262 je pomerne tesná dvojhviezda so separáciou len 1,5". Oddelenie zložiek by už mohlo byť pre malý ďalekohľad problematické. Aj napriek počiatočným obavám bolo rozlíšenie zložiek AB bezproblémové, bolo však potrebné veľké zväčšenie. Pri 225x sa ukázala jasná a na počudovanie pomerne široká medzierka medzi zložkami A a B. Obidve zložky sa mi javili mierne žltkasté. Zložku C pri separácii cca 100" a jasnosti 11,3 mag nie je problém vidieť, s hlavnou zložkou zviera pozičný uhol 125°, farbu tu už ale nie je možné rozlíšiť.
STF 2272 (70 Ophiuchi) je binárny systém vzdialený 16 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K0V o hmotnosti 0,9 Slnka. Spoločníkom B je takisto oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K4V o hmotnosti 0,7 Slnka. Perióda obehu zložiek A a B je 88 rokov, pričom dráha obehu je silne eliptická. Hviezdy sú od seba vzdialené od 11AU do 35AU. Na základe pohybu hviezd existuje predpoklad existencie planéty, alebo planét obiehajúcich okolo primárnej zložky. Žiadny konkrétny objav doteraz nebol potvrdený.
100mm - STF 2272, alebo 70 Ophiuchi sa nachádza cca 6° JV od jasnej hviezdy Beta Ophiuchi. Zložky sa dajú rozlíšiť už pri strednom zväčšení, vhodnejšie je však trochu pridať. Pri 100x ma prekvapil výrazný farebný kontrast páru, kde bola hlavná zložka sýto žltá a spoločník výrazne oranžový. Je to veľmi pekný a atraktívny pár.
STF 2323 (39 Draconis) je štvornásobný systém nachádzajúci sa 184 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je biela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A1V o hmotnosti 2,12 Slnka. Prvým spoločníkom B je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F5V o hmotnosti 1,18 Slnka, ktorý obieha okolo hlavnej zložky s odhadovanou periódou 2455 rokov. Druhým spoločníkom C je spektroskopická dvojhviezda HD238865 pozostávajúca zo žltobieleho podobra spektrálnej triedy F7IV a červeného trpaslíka, obiehajúcich okolo svojho ťažiska raz za 2,7 dňa. Podľa WDS by mala byť zložka C gravitačne spojená so zložkou AB, perióda obehu je však neznáma, možno ide o CPM spoločníka.
100mm - STF 2323 nájdeme takmer v strede medzi hviezdami Xi a Omicron Draconis. Na rozlíšenie zložiek A a B je potrebné väčšie zväčšenie, v mojom prípade to bolo 180x. V ďalekohľade sa mi zložka A javila ako žltobiela a zložka B ako šedomodrá, čo nezodpovedá ich spektrálnym triedam. Zložka C mala oranžový nádych.
STF 2398 (Gliese 725) je binárny systém vzdialený 11,65 svetelných rokov od Slnka. Primárnu zložku A tvorí červený trpaslík spektrálnej triedy M4V o hmotnosti 0,33 a priemere 0,35 Slnka. Spoločníkom B je ďalší červený trpaslík spektrálnej triedy M4,5V o hmotnosti 0,25 a priemere 0,27 Slnka. Okolo svojho ťažiska obehnú za 408 rokov. V roku 2016 boli pri zložke B objavené dve exoplanéty. Prvá o hmotnosti 15 Zemí, vzdialená od materskej hviezdy 0,261 AU s periódou obehu cca 91 dní. Druhá o hmotnosti 13 Zemí, vzdialená od materskej hviezdy 0,428 AU s periódou obehu cca 192 dní. Objav týchto exoplanét je ešte stále nepotvrdený.
100mm - STF 2398 sa nachádza cca 1°ZSZ od hviezdy Omicron Draconis. Vďaka jeho blízkosti len necelých 12 svetelných rokov ho vieme dobre pozorovať aj v malých ďalekohladoch. Zložky sa dajú rozlíšiť už pri strednom zväčšení a aj napriek ich pomerne nízkym jasnostiam je citeľný oranžový nádych hlavnej zložky a červený nádych spoločníka.
STF 2579 alebo Delta Cygni nie je ťažké nájsť, je to najjasnejšia hviezda SZ krídla Labute, vzdialená asi 10° západne od hviezdy Deneb. Hlavnou zložkou tohto systému je modrobiely obor spektrálnej triedy B9III, ktorý je 2,93x hmotnejší a má asi 5x väčší priemer ako naše Slnko. Prvým spoločníkom je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F1V, ktorá je asi 1,5x hmotnejšia ako Slnko a je vzdialená od hlavnej zložky v priemere 157 AU. Tieto dve zložky obehnú okolo svojho vzájomného ťažiska raz za cca 657 rokov, niektoré zdroje uvádzajú až 780 rokov. Pravdepodobným tretím CPM členom tohto systému je hviezda spektrálnej triedy K o hmotnosti cca 0,7 Slnka. Delta Cygni by sa mala okolo roku 11600 stať našou severkou.
100mm - _Rozlíšenie zložiek A a B je bezproblémové už pri 150 násobnom zväčšení. Hlavnú zložku som pozoroval bielu a spoločník sa mi javil ako tmavo oranžový, skoro až do hneda. S pozorovaním komponentu C som si neni vôbec istý, občas mi na mieste kde by sa mal nachádzať prebliklo niečo stelárne.
STF 2580 (17 Cygni) je veľmi zaujímavý a pomerne komplikovaný 5-násobný systém nachádzajúci sa cca 2°JZ od Eta Cygni. Je tvorený binárnym systémom STF 2580AB a trojnásobným systémom STF 2576FGJ. Hlavnou zložkou STF 2580AB (A) je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F7V o hmotnosti 1,24 a priemere 1,53 Slnka. Spoločníkom (B) je oranžová hviezda hl.postupnosti spektrálnej triedy K6V o hmotnosti 0,65 Slnka. Zložky obehnú okolo svojho ťažiska za cca 7900 rokov, niektoré zdroje uvádzajú len 6200 rokov. STF 2576FGJ tvorí tesný pár oranžových hviezd hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K3V (FG) , ktoré okolo svojho ťažiska obehnú raz za 232 rokov. Tretím členom tohto systému (J) je pravdepodobne CPM spoločník - červený trpaslík spektrálnej triedy M0V. Zaujímavé je, že podľa WDS je gravitačný vzťah len mezi G a J. F a J sa údajne navzájom gravitačne neovplyvňujú. Tieto dva systémy (STF 2580 a STF 2576) obehnú okolo svojho ťažiska raz za 3,7 milióna rokov a sú od seba vzdialené viac ako 16000 AU.
100mm - Pozorovanie 17 Cygni bolo pre mňa jedno z doteraz najnáročnejších. V prvom rade sa treba zorientovať vo vzájomných vzťahoch tohto systému a na mape určiť jeho komponenty. Samotné pozorovanie potom komplikuje žiariace pozadie Mliečnej dráhy, čo znižuje kontrast slabších hviezd a veľké množstvo hviezd komplikuje orientáciu. Zložky AB rozdelíme bez problémov už pri menšom zväčšení. A sa mi javila ako žltobiela a B ako oranžovohnedá. F a G sa pekne oddelili pri 138x aj vďaka ich takmer rovnakej magnitúde, obe hviezdy som videl zreteľne oranžové. Okolo páru FG bolo viacero slabých hviezd, po zakreslení bola jedna z nich približne v smere zodpovedajúcom komponentu J.
STF 3062 (V640 Cas) je trojnásobný systém vzdialený 70 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G3V o hmotnosti 0,98 Slnka. Spoločníkom B je spektroskopická dvojhviezda, ktorej prvým komponentom Ba je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G9V o hmotnosti 0,95 Slnka a druhým komponentom Bb je červený trpaslík spektrálnej triedy M2V o hmotnosti 0,22 Slnka. Zložky spoločníka Ba a Bb obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 47 dní, zatiaľ čo zložky A a B obiehajú s periódou 107 rokov.
100mm - STF 3062 nájdeme veľmi ľahko, nachádza sa len necelý stupeň JJZ od hviezdy Beta Cas. Je to už pomerne tesný systém so separáciou zložiek iba 1,5". Počas nepriaznivých pozorovacích podmienok by mohol byť problém s jednoznačným rozlíšením. V 100mm sa mi ich podarilo bez problémov jednoznačne rozlíšit pri zv.180x. Obidve zložky som pozoroval biele so slabým žltým nádychom.
STF 60 (Eta Cas) je jedným z blízkych binárnych systémov vzdialený iba 19 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G1V (niektoré zdroje uvádzajú F9V) o hmotnosti 1,08 a priemere 1,06 Slnka. Je to hviezda takmer identická so Slnkom. Spoločníkom B je červený trpaslík spektrálnej triedy M0V o hmotnosti 0,63 a priemere cca 0,6 Slnka. Hviezdy obiehajú okolo svojho vzájomného ťažiska s periódou 479 rokov. Niektoré zdroje uvádzajú, že primárna zložka je sama spektroskopickou dvojhviezdou, čo však nie je potvrdené. Vzhľadom ku svojej blízkosti k Slnku sa STF 60 stala častým terčom pri hľadaní exoplanét. Po cca 17. rokoch nebol potvrdený žiadny objav exoplanéty.
100mm - STF 60 je vhodným objektom pre pozorovanie s malými ďalekohľadmi. Aj napriek pomerne veľkému rozdielu jasností zložiek (takmer 4 Mag) je separácia 13,4" dostatočná na bezproblémové rozlíšenie zložiek už pri strednom zväčšení. Rozdiel takmer dvoch spektrálnych tried ukáže farebný kontrast medzi zložkami. Primárnu zložku som pozoroval tmavožltú a spoložníka svetlo oranžového.
STF 79 (164 Andromedae) je štvornásobný systém vzdialený 388 svetelných rokov od Slnka. Primárnu zložku A tvorí modrobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy B9,5V a spoločníkom B je biela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A2V. Obidve zložky sú zároveň spektroskopickými dvojhviezdami. Zložky A a B obiehajú okolo svojho vzájomného ťažiska s periódou cca 9100 rokov.
100mm - STF 79 je pre malý ďalekohľad veľmi ľahko rozlíšiteľná dvojhviezda vďaka takmer rovnakým a pomerne vysokým jasnostiam zložiek. Pri zväčšení 82x som videl hlavnú zložku s nádychom do žlta (čo nezodpovedá spektrálnej triede) a spoločníka bieleho.
STF 262 (Iota Cassiopeiae) je s istotou trojnásobný, ale možno až päťnásobný systém vzdialený 133 svetelných rokov (niektoré zdroje uvádzajú 146 svetelných rokov) od Slnka. Primárna zložka A je veľmi tesná astrometrická dvojhviezda pozostávajúca zo zložiek Aa a Ab. Aa je atypická biela hviezda spektrálnej triedy A5p o hmotnosti 1,98 Slnka, Ab je žltá hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G6V o hmotnosti 0,90 Slnka. Zložky Aa a Ab obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 47 rokov a prvý krát boli vizuálne rozlíšené až v roku 2001. Spoločníkom je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F5V o hmotnosti 1,2 Slnka. Perióda obehu zložiek A a B je 2400 rokov (niektoré zdroje uvádzajú len 620 rokov). Druhým spoločníkom C je spektroskopická dvojhviezda, ktorú tvoria zložky Ca - žltá hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G7V o hmotnosti 0,8 Slnka a Cb - červený trpaslík spektrálnej triedy M2V o hmotnosti 0,6 Slnka. Nie je isté, či je zložka C iba optickým, alebo aj fyzickým členom systému. Je určitá pravdepodobnosť, že je gravitačne spojená so zložkou B a tým pádom by STF 262 mohla byť až päťnásobným systémom.
100mm - STF 262 je dobre pozorovateľným objektom aj v malých ďalekohľadoch. V 100mm som jednotlivé zložky jednoznačne rozlíšil pri zv.120x. Primárnu zložku som pozoroval ako bielu so žltým nádychom, zložku B ako jemne oranžovú a C ako sivú s jemným nádychom do modra. V minulosti som tento systém úspešne pozoroval aj so 72mm refraktorom.
STF 227 (Iota Trianguli) je štvornásobný systém vzdialený 291 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je spektroskopická dvojhviezda pozostávajúca zo zložiek Aa a Ab. Aa je obor spektrálnej triedy G0III o hmotnosti 2,5 a priemere 4 Sĺnk. Ab je takisto obor spektránej triedy G5III o hmotnosti 2,43 a priemere 1,5 Slnka. Aa a Ab Obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 14,7 dňa. Zložka A je zároveň premennou hviezdou označovanou ako TZ Trianguli. Spoločník B je tiež spektroskopickou dvojhviezdou. Ba je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F5V o hmotnosti 1,58 Slnka. Bb je pravdepodobne tiež hviezda hlavnej postupnosti o hmotnosti 1,56 Slnka. Zložky Ba a Bb obiehajú okolo svojho ťažiska s periódou 2,2 dňa. Perióda obehu zložiek A a B sa odhaduje na 5172 rokov.
100mm - Iota Trianguli je za dobrých podmienok vhodným objektom pre malé ďalekohľady. Počas môjho pozorovania boli podmienky podpriemerné až zlé, čo spôsobilo problémy pri rozlíšení. Pri chvíľach zlepšeného seeingu sa ale zložky pri 150 násobnom zväčšení jednoznačne oddelili. Hlavnú zložku som pozoroval ako tmavožltú a spoločníka ako oranžovo-žltého. V literatúre sa ale väčšinou prikláňajú k verzii oranžová, modrá.
STF 239 je binárny systém vzdialený 89 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F7V a spoločníkom je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F9V.
100mm - Tento systém sa nachádza zhruba 2° JV od hviezdy Iota Trianguli. Je to dobre pozorovateľný pár v malých ďalekohľadoch, rozlíšiteľný už pri malom až strednom zväčšení. Pri 60x som pozoroval dve veľmi podobné hviezdy so žltastým nádychom.
STF 554 (80 Tauri) je viacnásobný systém v súhvezdí Taurus vzdialený 150 svetelných rokov od Slnka a je členom otvorenej hviezdokopy Hyády. Hlavnou zložkou A je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F0V o hmotnosti 0,86 Slnka, ktorá je sama spektroskopickou dvojhviezdou s periódou 30,5 dňa. Spoločníkom B je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G0V o hmotnosti 0,70 Slnka. Zložky A a B obiehajú okolo svojho vzájomného ťažiska s periódou 183 rokov. STF 554 (80 Tauri) tvorí zároveň fyzický systém s hviezdou 81 Tauri - C spektrálnej triedy Am o hmotnosti 1,91 Slnka, ktorá je tiež spektroskopickou dvojhviezdou. Tento systém je v katalógu WDS vedený pod názvom ARN 36. Za člena tohto systému by sa ešte dala považovať spektroskopická dvojhviezda HD28545, ktorá tvorí fyzický systém s 81 Tauri a WDS tento pár vedie ako BUP 62. Dalo by sa povedať, že ide o 7-násobný systém (2+1)+2+2.
100mm - STF 554 + 81 Tauri + HD28545 sa nachádza cca 1,5 stupňa juho-západne od najjasnešej hviezdy súhvezdia Taurus – Aldebaran. 81 Tauri a HD 28545 sú jasné a vzdialené hviezdy od STF 554 , takže ich nie je problám identifikovať. S rozlíšením zložiek samotnej STF 554 to už so 100mm teleskopom nie je až také jednoduché. Pri 180 násobnom zväčšení bola potrebná dávka trpezlivosti, ale po čase sa začal spoločník pomaly objavovať. Pri krátkych zlepšeniach seeingu sa nakoniec jednoznačne ukázal tesne, ale zreteľne oddelený od hlavnej zložky. Hlavnú zložku som videl bielu a spoločíka modro-šedého.
STF 422 (V711 Tauri) je trojnásobný systém v súhvezdí Taurus vzdialený 100 svetelných rokov od Slnka. Primárnou zložkou A je spektroskopická dvojhviezda tvorená podobrom spektrálnej triedy K1IV o hmotnosti 1 Slnka a priemerom 3,7 Slnka (Aa) a hviezdou hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G5V o hmotnosti 0,8 Slnka a priemere 1,1 Slnka (Ab). Aa a Ab obiehajú extrémne blízko seba s periódou 2,84 dňa, čo spôsobuje ich eliptickú deformáciu. Zložka A je zároveň premennou hviezdou označovanou ako V711 Tauri. Sekundárnu zložku B tvorí hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K3V o hmotnosti 0,78 Slnka a priemere tiež 0,78 Slnka. Perióda obehu zložiek A a B sa odhaduje na 1210 rokov.
100mm - _STF 422 sa nachádza na juho-západnom okraji súhvezdia Taurus, cca 10´ severne od hviezdy 10 Tauri (4,25 Mag). Je vhodným objektom pre pozorovanie s malými ďalekohľadmi. V 100mm boli zložky rozlíšené pri 100 násobnom zväčšení, ale postačovalo by aj menšie zväčšenie. Zložky sú farebne celkom kontrastné, ja som pozoroval hlávnú zložku ako žltastú a spoločníka ako oranžového. _
STF 3060 je fyzický trojnásobný systém vzdialený 122 svetelných rokov od slnka. Všetky zložky by mali byť spektrálnej triedy F8 (podľa WDS). Stellarium udáva zložky A a B ako K0 a D ako F8. Zložky A a B tvoria typycký tesný pár so sep. 3,4". Zložka D je netradične najjasnejšou zložkou systému (je to najjasnejšia hviezda v zornom poli obrázku) a je vzdialená až 573" od A pod uhlom PA 359°. Zložka C je len optická, takže fyzicky do systému nepatrí.
103mm: Zložky A a B sú ľahko rozlíšiteľné pri zv. cca 160x. Zložka D je už dosť vzdialená severne od AB a mohlo by sa zdať, že s AB nemá nič spoločné. Komponenty A a B som pozoroval ako biele a D ako žlto-biely.
STF 3012 AB/3013 CD je fyzický 4-násobný systém vzdialený 247 svetelných rokov od slnka. Informácií o jednotlivých komponentoch je k dispozícii veľmi málo. Zložky AB aj CD by mali byť hviezdami spektrálnych tried G0.
103mm: Napriek malému množstvu dostupných informácií o tomto systéme je to veľmi zaujímavý a vizuálne atraktívny double-double. Vďaka podobným aj keď už pomerne nízkym jasnostiam jednotlivých zložiek je tento "malý double-double v Pegasovi" dosiahnuteľným objektom aj pre menšie ďalekohľady. Jednotlivé zložky sú v 103mm ľahko rozlíšiteľné už pri stredných zväčšeniach, krajšie sú ale pri 200x. Najjasnejšou zložkou je tu netradične zložka C, ktorú som pozoroval ako žltú a jej spoločníka D ako tmavo-oranžového. Zložky A a B sa mi javili ako žlto-biele. Farebný kontrast medzi zložkami C a D bol celkom výrazný aj napriek nízkym jasnostiam. Zaujímavé je, že podobný farebný kontrast som nezaznamenal pri pozorovaniach iných pozorovateľov.
STF 3012 AB/3013 CD je fyzický 4-násobný systém vzdialený 247 svetelných rokov od slnka. Informácií o jednotlivých komponentoch je k dispozícii veľmi málo. Zložky AB aj CD by mali byť hviezdami spektrálnych tried G0.
103mm: Napriek malému množstvu dostupných informácií o tomto systéme je to veľmi zaujímavý a vizuálne atraktívny double-double. Vďaka podobným aj keď už pomerne nízkym jasnostiam jednotlivých zložiek je tento "malý double-double v Pegasovi" dosiahnuteľným objektom aj pre menšie ďalekohľady. Jednotlivé zložky sú v 103mm ľahko rozlíšiteľné už pri stredných zväčšeniach, krajšie sú ale pri 200x. Najjasnejšou zložkou je tu netradične zložka C, ktorú som pozoroval ako žltú a jej spoločníka D ako tmavo-oranžového. Zložky A a B sa mi javili ako žlto-biele. Farebný kontrast medzi zložkami C a D bol celkom výrazný aj napriek nízkym jasnostiam. Zaujímavé je, že podobný farebný kontrast som nezaznamenal pri pozorovaniach iných pozorovateľov.
STF 3001 (Omicron Cephei) je binárny systém vzdialený 203 svetelných rokov. Hlavnou zložkou je obor spektrálnej triedy GIII8 o hmotnosti 2,35 Slnka a spoločníkom je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F6V o hmotnosti 1,29 Slnka. Zložky sa vzájomne obehnú odhadom za 2200 rokov. Niektoré zdroje uvádzajú ešte tretieho člena systému s jasnosťou 12,9 mag a vzdialeného 44" od primárnej zložky, tento ale pravdepodobne nie je gravitačne viazaný so zložkami A a B. Celková jasnosť STF 3001 je udávaná 4,75 mag, takže je ľahko viditeľná voľným okom.
103mm: Zložky je možné oddeliť už pri stredných zväčšeniach, ale najviac sa mi páčili pri 132x. Je to pekný, farebne kontrastný pár. Zložku A som videl ako žltú a B takmer bielu s jemne oranžovým nádychom.
HJ 1018 je nenápadný fyzický pár vzdialený 103 svetelných rokov od slnka. Obe jeho zložky by mali byť hviezdami spektrálnej triedy G5 a navzájom by sa mali obehnúť za zhruba 154 rokov.
103mm: Aj keď tento pár nepatrí medzi najvyhľadávanejšie objekty, určite je zaujímavým cieľom pre majiteľov stredných a možno aj menších teleskopov. Separácia 1,6" a pomerne nízke aj keď veľmi podobné jasnosti oboch zložiek môžu robiť pri rozlíšení ťažkosti. Mne sa zložky podarilo oddeliť až pri zväčšení 160x, ale jednoznačné to bolo až pri 200x. Tu sa ukázali dva ostro ohraničené drobné kotúčiky zreteľne oddelené čiernou medzierkou. Obe zložky sa mi javili biele.
STF 202 je viacnásobný fyzický hviezdny systém vzdialený približne 150 svetelných rokov od Zeme. Primárnou zložkou systému (A) je hviezda spektrálnej triedy A0p (p-atypická hviezda) o hmotnosti 2,55 Slnka a priemere 2,45 Slnka. Sekundárnou zložkou (B) je takisto biela hviezda spektrálnej triedy A3m (m-rozšírené kovové štruktúry) o hmotnosti 2,64 Slnka a priemere 2,66 Slnka. Perióda obehu zložiek sa odhaduje na 3200 rokov a sú od seba vzdialené od 50AU do 190AU. Predpokladá sa, že každá z týchto hviezd je ešte sama o sebe spektroskopickou dvojhviezdou. Systém má ešte tretieho fyzického spoločníka (C). Je ním hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G1V, ktorá je od AB na oblohe vzdialená 405" s PA 63°.
103mm - Zložky A a B som v 103mm rozlíšil bez väčších problémov pri zväčšení 200x aj pri nie úplne ideálnych podmienkach. Zložky sú aj napriek veľmi podobným spektrálnym triedam farebne kontrastné, ich pozorované farby sú však u rôznych pozorovateľov veľmi odlišné. Ja som pozoroval hlavnú zložku ako bielu s jemným žltastým nádychom, spoločníka B ako oranžového a spoločníka C ako žltastého.
STF 305 je fyzický binárny systém vzdialený 110 svetelných rokov od Zeme. Primárnou zložkou je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G1V a spoločníkom je takisto hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G5V. Obe hviezdy sú veľmi podobné nášmu Slnku a okolo svojho vzájomného ťažiska obehnú za zhruba 531 rokov. Momentálne sa nachádzajú vo svojej najvzdialenejšej pozícii a až do roku 2310 sa budú k sebe približovať na minimálnu separáciu okolo 0,4".
103mm - STF 305 som rozlíšil pri zväčšení 132x. Zápisy o pozorovaných farbách od rôznych pozorovateľov sú veľmi rozdielne. Ja som pozoroval hlavnú zložku ako žlto-bielu a spoločníka ako tmavšie žltého.
STF 67 je nenápadný binárny hviezdny systém vzdialený 322 svetelných rokov. O tomto systéme sa toho moc nevie. Hlavná zložka by mala byť tvorená hviezdou spektrálnej triedy F8 a spoločník by mal byť tak isto spektrálnej triedy F. Perióda obehu zložiek sa odhaduje na 4100 rokov.
103mm - Pri zväčšení 200x sú zložky pekne rozlíšiteľné. S trochou fantázie sa dá pozorovať farebný kontrast aj napriek nízkym jasnostiam zložiek. Mne sa primárna zložka javila ako žltobiela a sekundárna zložka ako tmavožltá.
30 Arietis je 4-násobný fyzický systém vzdialený od nás 136 svetelných rokov. Primárnou zložkou je spektroskopická dvojhviezda 30AriA pozostávajúca z hviezdy hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F5V o hmotnosti 1,31 Slnka a polomere 1,37 Slnka. Spoločníkom je červený trpaslík o hmotnosti iba 0,15 Slnka. Zložky obehnú okolo svojho vzájomného ťažiska za 26,6 hodiny. Sekundárnou zložkou je veľmi tesná, ale stále vizuálna dvojhviezda 30AriB rozlíšiteľná iba teleskopmi s adaptívnou optikou. Tvorí ju hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F7V o hmotnosti 1,16 Slnka a priemere 1,13 Slnka so spoločníkom - červeným trpaslíkom. Zložky sú od seba vzdialené približne 22 AU, čo je vzdialenosť niekde medzi Uránom a Neptúnom. Perióda ich obehu sa odhaduje na viac ako 100 rokov. 30AriA a 30AriB sú na oblohe vzdialené zhruba 38" čo by malo v skutočnosti zodpovedať vzdialenosti 1500 AU. Od zeme sú obe hlavné zložky približne rovnako vzdialené a majú veľmi podobný pohyb z čoho vyplýva, že sú navzájom gravitačne viazané s odhadovanou periódou obehu okolo 34000 rokov - tvoria CPM pár. V roku 2009 bolo objavené teleso 30AriBb obiehajúce okolo hlavnej zložky 30AriB vo vzdialenosti 1 AU s periódou obehu okolo 345 dní. Počiatočné merania naznačovali hmotnosť tohto objektu na 10 a viac Jupiterov, čo by ho zaraďovalo do kategórie hnedý, alebo červený trpaslík. V roku 2020 bolo po presnejších meraniach teleso predefinované na planétu - plynného obra o hmotnosti 6,6 Jupitera.
103mm - 30 Arietis je veľmi široký systém, takže dve základné zložky sú pekne pozorovateľné už v najmenších teleskopoch. Primárnu zložku som pozoroval ako žlto-bielu a sekundárnu zložku ako bielu.
STF 307 (Eta Persei) je 3-násobný fyzický systém vzdialený okolo 880 svetelných rokov. Primárnou zložkou je nadobor spektrálnej triedy K3I o hmotnosti okolo 8 Sĺnk a priemere 173 Sĺnk. Pravdepodobne je to spektroskopická dvojhviezda. Spoločníkom je HD237009 - modrobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy B9V. Zložky zrejme tvoria CPM pár a ich vzájomná vzdialenosť sa odhaduje na 11500 AU s odhadovanou periódou 350000 rokov. Nie je to však potvrdené.
103mm - Eta Persei je široký, ľahko rozlíšiteľný pár aj v malých ďalekohľadoch. Hlavná zložka je jasne oranžová a spoločník popri nej pôsobí modrastým dojmom. Celkovo je tento systém aj s okolím vizuálne veľmi atraktívny.
STT 81 (56 Persei) je pravdepodobne 4-násobný systém vzdialený 132 svetelných rokov. Primárnou zložkou A je binárny systém tvorený žltobielou hviezdou hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F4V o hmotnosti 1,5 Slnka a priemere 2 Sĺnk (Aa). Spoločníkom (Ab) je biely trpaslík spektrálnej triedy DA3.1 o hmotnosti 0,6 Slnka. Perióda obehu zložiek Aa a Ab je 47,3 roka a sú od seba v priemere vzdialené 17,6 AU. Spoločníkom B je hviezda o hmotnosti 0,84 Slnka a je vzdialená od zložky A 178 AU. Vo WDS je zložka B klasifikovaná ako dvojhviezda so spoločníkom 11,3 Mag.
103mm - 56 Persei je ľahko rozlíšiteľný pár v stredných teleskopoch, v menších už môže byť rozlíšenie trochu komplikovanejšie. Primárnu zložku som pozoroval ako žltobielu a sekundárnu ako šedú.
LDS 6219 (55 Cancri) je binárny systém vzdialený 41 svetelných rokov. Hlavnou zložkou je hviezda hlavnej postupnosti, alebo podobor spektrálnej triedy K0IV-V o hmotnosti 0,90 a priemere 0,98 Slnka. Spoločníkom je červený trpaslík spektrálnej triedy M4,5V o hmotnosti 0,26 a priemere 0,27 Slnka. Existuje nepotvrdený predpoklad, že spoločník je sám o sebe dvojhviezdou. Zložky sú na oblohe od seba vzdialené okolo 85", čo by zodpovedalo vzdialenosti 1065 AU (6,15 sv.dňa). Zložky sú gravitačne viazané a tvoria CPM pár. Systém 55 Cancri je prvým známym systémom so 4 a viac planétami. Momentálne je potvrdených 5 exoplanét obiehajúcich okolo hlavnej zložky a sú náznaky, že by ich mohlo byť viac. Planéty boli pomenované Gallileo, Brahe, Lipperhey, Janssen a Harriot.
100mm: 55 Cancri patrí k najnáročnejším viacnásobným systémom aké som zatiaľ pozoroval. Náročnosť spočíva vo veľmi nízkej jasnosti spoločníka, ktorý dosahuje iba 13,15 Mag. Aj keď sú zložky od seba vzdialené takmer 85" , stále cítiť jemné presvetlenie okolia od hlavného komponentu čo komplikuje spozorovanie spoločníka. Tento systém som pozoroval 2x. Prvý krát 1.3.2025, kedy som po niekoľko minútovom koncentrovanom bočnom pohľade začal spoločníka vidieť vo forme preblikávania. O deň neskôr som pozorovanie zopakoval a potvrdil si ho aj so zakreslením. Pozoroval som pri 150x.
STF 1245 (HD 72945) je štvornásobný systém vzdialený 82 svetelných rokov. Primárnou zložkou je HD 72945 - spektroskopická dvojhviezda pozostávajúca zo žltobielej hviezdy hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F8V o hmotnosti 1,25 a priemere 1,4 Slnka a spoločníka o hmotnosti 0,34 Slnka. Zložky sa vzájomne obiehajú s periódou 14,3 dňa a v minime sú od seba vzdialené iba 5,9 polomeru Slnka. Sekundárnou zložkou je takisto binárny systém HD 72946, ktorého hlavnou zložkou je žltá hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G5V o hmotnosti 1,02 a priemere 0,97 Slnka. V roku 2020 bol potvrdený objav spoločníka - hnedého trpaslíka spektrálnej triedy L5, ktorý sa svojou hmotnosťou blíži k limitu zapálenia termojadrových reakcií. Od svojej materskej hviezdy je vzdialený 6,5 AU a obieha s peródou 16 rokov. Perióda obehu HD 72945 a HD 72946 je viac ako 2000 rokov a sú od seba vzdialené zhruba 200 AU. Tvoria CPM pár.
100mm : STF 1245 je vhodný objekt aj pre najmenšie teleskopy, zložky sa dajú rozlíšiť už pri malých zväčšeniach. Primárnu zložku som pozoroval ako svetložltú a sekundárna mala oranžový nádych. Pozoroval som pri 150x.
STF 1300 (HD 77175) je fyzický binárny systém vzdialený 52 svetelných rokov. Podľa WDS by sa malo jednať o dvojicu červených trpaslíkov, ale väčšina zdrojov sa prikláňa k verzii, že hlavnú zložku tvorí oranžová hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K6V a spoločníkom je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy K5V, čiže ide o takmer identické hviezdy. Okolo svojho vzájomného ťažiska obiehajú s periódou cca 879 rokov.
100mm: Zložky som pozoroval pri zväčšení 180x. Boli ľahko oddelené a aj napriek ich nízkej jasnosti boli citeľné farby - obe zložky som pozoroval ako tmavožlté.
STF 1196 (Zeta Cancri) je 5-násobý systém vzdialený 82 svetelných rokov. Tvorí ho binárny systém Zeta1 Cancri (AB) a trojnásobný systém Zeta2 Cancri (C). Zeta1 Cancri: Obe zložky sú žlto-biele hviezdy hlavnej postupnosti spektrálnych tried F7V a F9V o hmotnostiach 1,28 a 1,18 Slnka. Okolo svojho vzájomného ťažiska obiehajú s periódou 59 rokov. Zeta2 Cancri: Je trojnásobný systém, ktorého hlavnou zložkou je žltá hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy G0V o hmotnosti 1,15 a priemere 1,27 Slnka. Spoločníkom je veľmi tesný pár červených trpaslíkov. Hlavná zložka a pár červených trpaslíkov sú od seba vzdialené 0,3" a perióda ich obehu je 17 rokov. Perióda obehu zložiek Zeta1 a Zeta2 sa odhaduje na 735 rokov.
100mm: Podľa separácie zložiek AB, ktorá je iba 1,1" som očakával, že AB uvidím prinajlepšom ako predĺženie, resp. že zložky ostanú spojené. Po zaostrení pri 225x zväčšení som ostal veľmi prekvapený, ako ľahko som túto tesnú dvojhviezdu Zeta1 rozlíšil. A nie iba v náznakoch, ale úplne so zreteľnou tenkou tmavou medzerou medzi zložkami. Určite pomohli aj podobné jasnosti hviezd, veľmi dobré pozorovacie podmienky a poloha pozorovaných hviezd. Farebne som pozoroval Zložky A a B ako svetložlté a zložku C ako tmavožltú.
STF 1338 AB (HD 80441) je binárny systém vzdialený 139 svetelných rokov od Zeme. Hlavnou zložkou je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F2V a spoločníkom je veľmi podobná hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F4V. Zložky obiehajú okolo svojho spoločného ťažiska s periódou okolo 303 rokov.
103mm:Pokus o rozlíšenie tejto dvojhviezdy je pre 4" refraktor celkom výzva. Podľa Dawesovho kritéria by mal byť limit rozlíšenia dvojhviezdy pre 4" refraktor 1,14" za predpokladu, že obe zložky sú približne rovnakej jasnosti okolo 6mag. Ešte k tomu by nemalo ísť o úplné rozdelenie zložiek, ale iba o ich natiahnutie a potvrdenie, že sa jedná o dvojhviezdu. Rayleighove a Markowitzove kritériá sú ešte oveľa náročnejšie. Vzhľadom na to, že separácia zložiek je udávaná 1" a podľa knihy "An Anthology of visual doble stars" by mala byť v roku 2025 dokonca iba 0,988" boli moje šance na úplné rozlíšenie zložiek mizivé. O to väčšie prekvapenie ma čakalo pri pohľade do teleskopu. Už pri zväčšení 132x som začal tušiť, že podmienky sú priaznivé a hviezda sa pekne začala naťahovať. Pri 159x už boli zložky rozlíšiteľné, ale stále spojené a pri 198x sa už medzi zložkami objavila aj veľmi tenká medzera. Pokus o úplné rozlíšenie tejto dvojhviezdy so 4" refraktorom považujem aj napriek všetkým negatívnym predpokladom za úspešný. Obe zložky som pozoroval ako biele s jemným žltastým nádychom.
STF 1334 (38 Lyncis) je viacnásobný systém vzdialený 125 svetelných rokov od Zeme. Primárnou zložkou je biela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A1V o hmotnosti 1,9 Slnka a priemere 3 Sĺnk. Prvým spoločníkom B je takisto biela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A4V o hmotnosti 1,3 a priemere 2,5 Slnka. Spoločník B je zároveň veľmi tesnou dvojhviezdou s odhadovanou periódou 2,1 roka. Perióda vzájomného obehu zložiek A a B sa odhaduje na 2800 rokov. Systém má ešte tretieho fyzického člena E - CPM spoločníka s jasnosťou 14,7 Mag.
103mm: Zložky som oddelil už pri strednom zväčšení. Hlavnú zložku som pozoroval ako bielu. Aj keď je spoločník B z hľadiska spektrálnej triedy veľmi podobný hlavnej zložke, rozdiel v jasnostiach niečo cez 2mag spôsobil jeho modrastý nádych. Spoločník E nie je v dosahu 103mm priemeru.
STT 261 je binárny systém v súhvezdí Poľovných psov vzdialený zhruba 236 svetelných rokov od Zeme. Hlavnou zložkou je žltobiela hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy F6V. Spoločníkom je pravdepodobne takisto hviezda spektrálnej triedy F. Zložky obiehajú okolo svojho vzájomného ťažiska s periódou 772 rokov.
103mm - STT 261 je nenáročný objekt aj pre malé ďalekohľady. V 103mm boli zložky pekne rozlíšené už pri strednom zväčšení, najlepšie sa však táto dvojhviezda ukázala pri 159x. Hlavnú zložku som pozoroval ako bielu s veľmi jemným žltastým nádychom a spoločníka takisto bieleho avšak s nádychom do belasa.
STF 1768 (25CVn) je binárny systém vzdialený 198 svetelných rokov. Primárnou zložkou je obor spektrálnej triedy A7III o hmotnosti 2,23 Slnka a spoločníkom je hviezda hlavnej postupnosti spektrálnej triedy A8V o hmotnosti 1,58 slnka. Perióda obehu zložiek je približne 245 rokov.
103mm - 25CVn je pre 4" refraktor celkom slušná výzva. Rozdiel jasností zložiek 2 mag a separácia len okolo 1,7" už vedia v tomto priemere celkom potrápiť. Najskôr som túto dvojhviezdu pozoroval pri priemerných až horších podmienkach pri 159x. Trochu aj pofukovalo, čo tiež nepridalo na pohode. Bolo cítiť, že seeing nie je moc dobrý, ale aj napriek tomu bolo vidieť polohu spoločníka vo forme zjasnenia na difrakčnom krúžku. To sa ale určite nedalo považovať za úspešné pozorovanie. Dal som si prestávku a teleskop som namieril na guľovú hviezdokopu M3. Pri jej pozorovaní som si ani neuvedomil a prešla takmer hodina. 25CVn vystúpala o čosi vyššie a podmienky boli tentokrát výrazne lepšie. Po zaostrení pri 159x sa spoločník objavil ako šedý kotúčik pekne oddelený medzierkou od hlavnej zložky, ktorú som pozoroval ako bielu. Zvýšil som zväčšenie na 198x a tu sa už dvojhviezda ukázala v plnej kráse. Po čase sa seeing opäť začal kaziť a spoločník sa začal strácať a znovu objavovať. Rozlíšenie tejto dvojhviezdy so 103mm refraktorom považujem za úspešné.